Aký trest Dědečkovi vlastne hrozí?
Celé Slovensko úpenlivo sleduje prípad Dušana Dědečka, ktorý svojou nezodpovednou jazdou zmasakroval životy piatich nevinných študentov. Hoci v médiách sa spomína, že Dědečkovi hrozí za to, čo spáchal aj doživotie, odborník na trestné právo to vidí inak:
Podľa neho prekvalifikovanie skutku na § 284 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona nemusí byť správne. “Takéto skutky, teda nehody kedy dochádzalo k úmrtiu, aj keď boli spôsobené pod vplyvom alkoholu, sa v praxi skôr po právnej stránke posudzujú ako trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Teda sa jedná skôr o nedbanlivostný a nie úmyselný trestný čin. V takom prípade, ak by došlo k usmrteniu dvoch alebo viacerých osôb, tak páchateľovi by hrozil trest odňatia slobody v základnej výmere 7-12 rokov.”
V skutočnosti však môže byť trest ešte nižší. V Trestnom zákone sa hovorí, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmere, musí súd obligatórne prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, tak sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu, čiže na 96 mesiacov.” Trest by sa mu ešte mohol znížiť v rámci tzv. odklonov v súdnom konaní. “Páchateľ môže uzavrieť dohodu o vine a treste. A pri dohode o vine a treste môže byť uložený trest až o jednu tretinu pod spodnú hranicu trestu. K takejto dohode však podľa mňa nedôjde a predpokladám uloženie trestu nad polovicou zákonom ustanovenej a následne zníženej trestnej sadzby .”
Hrozí Dědečkovi doživotie?
V súčasnosti je skutok kvalifikovaný podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestné zákona, čo je v praxi výnimočné. Prvá veta tohto paragrafu začína: “Kto úmyselne…” a práve táto veta je podľa odborníka kameňom úrazu. “Ak to on chcel spraviť, tak potom kvalifikácia je v poriadku. Ale ak to bolo len nedbanlivostné a spôsobené požitým alkoholom a zhodou náhod, kvôli čomu nezvládol riadenie práve na mieste, kde bola zastávka, tak by to nemalo byť podľa mňa kvalifikované ako úmyselný trestný čin.”
Ako však ďalej poznamenal, “Je to vec právneho výkladu. Ak to bolo vedomé, to sa musí v konaní preukázať… teda, že zámerne do ľudí na zastávke nabúral. To je podstatné pri posúdení kvalifikácie skutku. Ak tam však nie je daný úmysel, tak tam v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o doživotí.” Doživotie sa totiž podľa nášho trestného zákona môže použiť len v prípadoch, ak uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti alebo ak nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Napriek tomu ak Dědečka súd uzná vinného podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, môže mu skutočne hroziť doživotie. Odborník sa však s týmto právnym názorom nestotožňuje. “Nechcem situáciu zľahčovať, ale podľa mňa sa to v praxi skôr kvalifikuje ako usmrtenie z nedbanlivosti. Keby bol nejaký znak toho, že to chcel urobiť a urobil to úmyselne, tak potom áno, potom je to všeobecné ohrozenie, ale ak bol len opitý a nezvládol riadenie, on tých ľudí vlastne nechcel zraziť. Skôr sa dá povedať, že nezvládol riadenie pod vplyvom alkoholu.”