BRATISLAVA – V meste sa nachádza nespočetne veľa opustených objektov. Tie sú často miestom, kde sa zdržujú ľudia bez domova, konzumenti drog, či iní asociáli a v neposlednom rade sú aj ekologickou záťažou. Developeri sa týchto plôch stránia a na výstavbu volia radšej čisté a nedotknuté územia tzv. zelené lúky. Občianske združenie Punkt preto navrhuje súbor riešení.
Vedeli ste, že v hlavnom meste je až neuveriteľných 130 spiacich miest? Sú to schátrané objekty, ktoré sú často v dezolátnom stave, obsadené ľuďmi zo slabších sociálnych vrstiev. Medzi takéto miesta patrí napríklad bývalý železničný areál Filiálka, Zimný prístav pri dunajskej promenáde, plocha medzi bývalým Lidom a Einsteinovou ulicou, technický areál na Bazovej, Istrochem, či ružinovská Hirošima, ale aj mnoho iných. Na týchto územiach dávame priestor rozvoju kriminality a viaceré z nich sú v havarijnom environmentálnom stave. Napríklad ako bývalé chemické závody Istrochem, ktoré potrebujú urgentnú sanáciu, pretože škodliviny naďalej prenikajú do vody a pôdy.
Otázkou týchto zanedbaných, nevyužívaných priestorov, ktoré nazývame „brownfieldy – prestavbové územia“ sa začalo zaoberať občianske združenie Punkt na svojej platforme CTZN spolu s odborníkmi na urbanizáciu a ekológiu. Prepojili odborníkov a odborníčky z oblasti architektúry, urbanizmu, štátnej správy či občianskych združení, s ktorými identifikovali najväčšie prekážky v rozvoji a využití brownfieldov a sformulovali kroky k revitalizácii nevyužitých území. „Pozvali sme odborníkov, zástupcov mesta a developerov, aby sme spoločne diskutovali o stave a možnom využití brownfieldov. Výsledkom je materiál, hovoriaci o tom, prečo je dôležité mesto zahusťovať práve revitalizáciou týchto území, ako to robiť efektívne, s ohľadom na potreby obyvateľov, udržateľnosť a zachovanie histórie,“ hovorí Illah van Oijen z o.z. Punkt. Jedným z brownfieldov, ktoré sa v súčasnosti začínajú revitalizovať, je zo spomínaných bývalá Palma na Račianskej.
Prečo sú nebezpečné?
Roky nevyužívané územia, areály, stanice, budovy, či plochy najrôznejšieho druhu viac nespĺňajú svoj účel. Nie len, že chátrajú, ale zaberajú miesto pre nové rozvojové aktivity, ktoré vytláčajú do nezastavaných území. Mesto sa tým pádom rozrastá do šírky a zaberá poľnohospodársku pôdu, namiesto toho aby využilo už existujúce plochy. Navyše viaceré z nich ako sme už spomínali nesú so sebou výraznú ekologickú ťarchu, ktorú doteraz nebol schopný odstrániť ani štát a to preto, že tieto objekty majú často súkromných vlastníkov. Problém sa bude len zväčšovať, pretože kontaminácia bude rokmi narastať. Medzi schátrané brownfieldy partia častokrát aj cenné industriálne objekty, či chránené pamiatky, ktoré degradujú čo vyústi až v zánik ich kultúrnych hodnôt.
Riešenia
Zväčša je dlhodobo nevyužívané územie finančne nákladné na revitalizáciu. Aj preto odborníci na mesto navrhujú dlhodobo nevyužívané nehnuteľnosti daňovo znevýhodniť, mala by sa podľa nich zakotviť možnosť vykúpenia, „prepadnutia“ majetku v prípade zanedbávania starostlivosti. Tak je to napríklad v prípade ružinovského skeletu Hirošima, ktorý chátra už 15 rokov. Alebo chcú zvýhodniť tých, ktorí opätovne využijú opustené, zanedbané a nevyužité lokality, napríklad vo forme odpustenia poplatku za rozvoj v prípade výstavby na území brownfieldu, či odpustenia dane z nehnuteľností na prvých 5 rokov.
Podľa mestských aktivistov slovenským mestám do veľkej miery chýba aj mapovanie brownfieldov. „Akútne chýba systémový prístup na úrovni štátu a mesta pri procese tvorby národného registra brownfieldov a tiež vzdelávanie budúcich architektov v tejto téme,“ hovorí špecialistka na brownfieldy Magda Ďurdíková z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Developeri, ktorí sa rozhodnú prestavať územia v havarijnom stave by mohli požiadať napríklad o finančnú pomoc z eurofondov. Podľa občianskeho združenia Punkt, ktoré sa problematikou začalo zaoberať je potrebná spolupráca štátu, samosprávy aj súkromných investorov. Svoje zistenia predložili aj bratislavskému magistrátu. Z dlhodobého hľadiska chcú však otázku spiacich miest podstúpiť kompetentnejším orgánom.