BRATISLAVA – Časť politického spektra, ktorá bojuje proti novele Trestného zákona, vkladá nádeje do Ústavného súdu (ÚS) SR, od ktorého očakáva zablokovanie jeho účinnosti. Ale úlohou ÚS SR nie je riadiť trestnú politiku štátu, ani plniť priania politikov, jeho primárnou úlohou je dbať na ochranu ústavnosti. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Osobne nepredpokladá, že by sa ÚS SR zapájal do parlamentných politických hier. “Ústavný súd nie je Ježiško, jeho úlohou nie je plniť priania jednej, ani druhej časti politického spektra,” upozornil Hrabko. Dodal, že politické tlaky z oboch strán sú prirodzené. “Ale rovnako je prirodzené a správne, ak ÚS SR takýmto tlakom nepodľahne a bude konať tak, ako konať má,” konštatoval. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar by sa mal stať novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS), vláda vyslovila súhlas s jeho menovaním. Riaditeľa SIS na základe návrhu vlády vymenúva prezident.
Nezhodli sa v otázke budúcnosti práva veta
“Prezidentka má povinnosť o návrhu rozhodnúť. Nemá povinnosť akceptovať návrh premiéra,” konštatoval Hrabko. Ak by sa hlava štátu rozhodla návrh vlády odmietnuť, musí podľa neho formulovať dôvody rozhodnutia. “A tie dôvody podľa ústavného súdu nesmú byť svojvoľné,” upozornil. Zároveň pripomenul povinnosť prezidenta zabezpečovať riadny chod štátnych inštitúcií. “Všetci vieme, že keď SIS nemá šéfa, nedá sa hovoriť o tom, že je zabezpečený riadny chod tejto inštitúcie,” povedal Hrabko. Prezidentskí kandidáti Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Ivan Korčok sa nezhodli v otázke budúcnosti práva veta členských štátov Európskej únie pri hlasovaní o zásadných otázkach.
Zatiaľ čo Pellegrini zrušenie práva veta odmieta, Korčok si vie predstaviť diskusiu o posilnení Európskej únie v otázkach zahraničnej politiky. “Toto by nemalo byť len súčasťou politickej kampane. Je to veľmi vážna téma s ďalekosiahlymi dôsledkami,” konštatoval Hrabko. Dodal, že je na rozhodnutí členských štátov, ako si usporiadajú systém rozhodovania. Zároveň pripomenul, že v čase, keď Slovensko do Európskej únie vstupovalo, mali členské štáty právo veta k dispozícii. Prípadné rušenie práva veta si podľa Hrabka vyžaduje súhlas všetkých členských štátov, vrátane Slovenska. “Ja si dokonca myslím, že toto by mal byť predmet referenda,” upozornil.