BRATISLAVA – Ťažba a výrub stromov je neustále žijúca téma. Podľa iniciatívy My sme les na Slovensku ubudlo viac ako 700 štvorcových kilometrov lesov, pričom ide o rozlohu veľkú ako Trnavský okres. Rovnako uvádzajú, že ťažba dreva v slovenských lesoch má dlhodobo rastúci trend, pričom od roku 1990 vzrástol objem ťažby o viac ako 75 percent. Opozičná strana SaS si myslí, že podnik Štátne lesy znásilňuje právo na to, aby mohli čo najviac získať z vyťaženého dreva v Bratislavskom kraji. Rozhodli sa preto podať návrh na zrušenie povolenia ťažby v lesoch.
Podľa slov Anny Zemanovej z opozičnej SaS rúbanie stromov naberá na obrátkach napriek protestom obyvateľov Bratislavy a okolia. Poukázala na to, že Európska komisia pohrozila Slovensku mastnou pokutou za to, že si devastujeme prírodné bohatstvo. “Píli sa rozbehli a zaťali do zdravých lesov aj v Bratislavskom kraji a to na Devínskej Kobyle, v chránenom areáli ostrova Sihoť, v Pečnianskom lese, či v Marianke a Bernolákove. A práve pre tieto ruby som podala trestné oznámenie pre možné podozrenie z páchania trestného činu, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa,” povedala. Dôvodom bolo, že sa zmenili plány starostlivosti o les, kde sa niektoré lesy zmenili na hospodárske, čiže také, ktoré sú určené na výrub. Poukázala na to, že v rokoch 2006-2016 bolo ako hospodársky les určené štyri hektáre, v súčasnosti ich je 2589 hektárov.
Išlo pri tom o lesné celky Rača, Železná studienka, Rusovce a blízke okolie. Podľa SaS plán výrubu bol schválený protiprávne. V rámci Bratislavy do roku 2015 neobhospodárovali ani jeden hektár, kým v súčasnosti je realita iná. Zástupca starostu obce Ivanka pri Dunaji Vladimír Letenay uviedol, že oni sa o zmene charakteru lesa dozvedeli až pri dani z nehnuteľností, keď im prišli peniaze od lesov, že za hospodárske lesy budú platiť. “Už v minulosti sa v Ivanke pri Dunaji ťažilo, avšak obec nemá veľkú rozlohu lesa, rádovo stovky hektárov, a už vtedy to ľudia vnímali negatívne,” vysvetlil Vladimír Letenay.
Na situáciu upozornila aj starostka mestskej časti Bratislava – Devín Ľubica Kolková, podľa ktorej Bratislava už dlhodobo rokuje so štátnymi lesmi, pričom sa snažia presadiť rekreačný program hospodárenia v lesoch v katastri mesta Bratislava. “Hlavným argumentom, ktorým sa oháňajú, že idú v súlade s právoplatným programom, je program hospodárenia v lesoch. Ide však o neplatný dokument a to ma veľmi zaráža,” povedala. Podľa jej názoru o budúcnosti lesov v Bratislave sa rozhoduje na základe tohto dokumentu, ktorý je v rozpore so zákonom.
Magistrát Bratislavy sa k situácii na Devínskej Kobyle vyjadril ešte v polovici januára, podľa ktorého štátny podnik Lesy SR konal neprávom, pretože porušil dohodu o koordinovanom a obmedzenom výrube lesov v Bratislave, pričom jeho postup považujú za neakceptovateľný. Lesy SR sa k ťažbe v lokalitách Devínska Kobyla vyjadrili ešte minulý rok, pričom tvrdili, že realizovali iba nevyhnutné kroky v rámci takzvanej obnovnej ťažby, ktorá je podľa podniku dôležitá, aby bol les zdravý. Lesy SR tvrdia, že spôsob, akým sa lesy v dotknutých lokalitách obhospodarujú, je plne v súlade s Programom starostlivosti o chránený areál Devínska Kobyla na obdobie rokov 2018 – 2047, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody.
K celej situácii sa vyjadril aj agrorezort. “Starostovia mestských častí Bratislavy, magistrát, mestské lesy ani Bratislavský samosprávny kraj si pri príprave aktuálneho Plánu starostlivosti o les nepožiadali o úpravu štatútu vlastných lesných pozemkov na tzv. lesy osobitného určenia. Vykonala tak jediná organizácia – štátny podnik Lesy Slovenskej republiky,” uviedol hovorca ministerstva Vladimír Machalík pre Glob.sk. Podľa jeho slov konanie zástupcov samosprávy v spolupráci s opozičnou poslankyňou poukazuje na neznalosť zákonov, ale aj vlastných kompetencií. “Mestské časti, magistrát, kraj, či iné obce tak však môžu podľa zákona o lesoch vykonať aj teraz v prípade vlastných pozemkov a v prípade pozemkov s inými vlastníkmi po dohode s nimi,” dodal následne.
Podľa hovorcu envirozertu Tomáša Ferenčáka ich inštitúcia dokáže prostredníctvom Štátnej ochrany prírody zabrániť ťažbe iba v bezzásahových zónach, čo je piaty stupeň ochrany, ktoré sú podľa ich slov v Bratislavskom kraji zastúpené iba minimálne. “Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že envirorezort takéto nastavenie systému nepovažuje za vyhovujúce. Preto sme pripravili novelu zákona o ochrane prírody, ktorá významným spôsobom posilňuje aspekt ochrany prírody v lesoch a chránených oblastiach. V súčasnosti intenzívne presviedčame našich partnerov, ako je dôležité túto novelu prijať,” uviedol pre Glob.sk.
K ťažbe dreva sa na poslednej parlamentnej hodine otázok vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Od opozičnej poslankyne Anny Zemanovej dostala otázku, či je ťažba dreva v súlade s dlhodobými záujmami Slovenska. Podľa slov šéfky agrorezortu sa ťažba dreva v lesných pozemkoch realizuje v zmysle zákona z roku 2005. Ten okrem iného zabezpečuje zachovanie a ochranu lesov a preto konštatuje, že ťažba dreva na lesných pozemkoch je vykonávaná v súlade s dlhodobými záujmami Slovenska.
“Ak by sme do úvahy zobrali trend zvyšovania ťažobných možností a následne aj ťažby dreva, tieto sú ovplyvňované viacerými faktormi ako štruktúrou lesných porastov podľa vekových stupňov, zvyšovaním výmery lesov a zvyšovaní zásob dreva v lesných porastoch. Z vývoja týchto ukazovateľov je zrejmý postupný nárast objemu plánovanej ťažby dreva,” povedala. Podľa jej slov je jedným z rozhodujúcich ukazovateľov únosnosť a celkový bežný prírastok v lesoch. “V podmienkach slovenských lesov je výška ťažby dreva nižšia ako celkový bežný prírastok, teda dosahuje úroveň, ktorá odpovedá požiadavkám trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Za vážny problém z hľadiska schopnosti plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov vrátane spoločenských a teda aj ekologických funkcií, je však potrebné považovať nebezpečné zvyšovanie ťažby dreva súvisiacej s odstraňovaním stromov poškodených pôsobením škodlivých činiteľov v lese,” vysvetlila.