BRATISLAVA – V Devínskej Novej Vsi už po siedmykrát zatvorili slovensko-rakúsku hranicu. Na Slovensku si tak pripomíname železnú oponu a obete komunistického režimu, ľudí ktorí sa snažili utiecť z Československa za slobodou.
Podujatiu prialo slnečné počasie. Tento rok sa uskutočnilo len pár dní pred štátnym sviatkom 17.novembra 1989. Návštevníci sa mohli odviezť v dobovom autobuse. Linka s číslom 29, ktorá premáva aj dnes jazdila s rovnakým číslom aj za socializmu spod Nového mosta do Devína. Neraz v nej sedeli ľudia, ktorí chceli prekročiť v Devíne štátnu hranicu. V roku 1982 sa to podarilo napríklad 23-ročnému Marcinovi Bienadovi z Poľska, ktorý touto linkou cestoval a neskôr preliezol na štátnej hranici plot, preplával Dunaj a dostal sa až do Rakúska.
Nie všetkým sa to však podarilo. Množstvo ľudí našlo na hranici svoju smrť. Jedným z najznámejších prípadov je prípad mladého Nemca Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse utiecť do Rakúska roztrhali československé vlčiaky. Na “utečenca” vypustila pohraničná stráž. So psovodom Ivanom Hirnerom, ktorý vlčiakov na študenta v roku 1986 vypustil, po rokoch od udalosti urobili rozhovor občianski aktivisti z OZ v Lepších časoch. Svoje konanie v ňom oľutoval. “Historická pamäť je nesmierne dôležitá, najmä pre mladú generáciu, ktorá neslobodu nezažila. V našom vojenskom opevnení, ktoré sa nachádza na mieste, kde mali pohraničiari kontrolnú vežu, sa usilujeme ľuďom priblížiť príbehy obetí komunistického režimu, ľudí, ktorí boli pri úteku úspešní, alebo neúspešní a v Československu im robili problémy, ale rovnako nás zaujíma sprostredkovať verejnosti pohľady ľudí, ktorí vykonávali štátnu moc. Niektorí ľutujú, iní ľutujú, že minuli, keď strieľali na človeka,” povedal Martin Čambalík z OZ V Lepších časoch a dodal, že na dôležitosť slobody je dôležité poukazovať v kontexte v aktuálnych udalostí, ktorú mnohí berieme ako úplnú samozrejmosť. “Sme veľmi vďační ľuďom s Ústavu pamäti národa a Bratislavského samosprávneho kraja, že na tejto akcii spoločne pracujeme,” dodal.
Na mieste je tiež žigulák Verejnej bezpečnosti, na akých bežne jazdila štátna polícia pred rokom 1989.
V stánku pri bunkri pripravilo OZ V Lepších časoch pre návštevníkov ostnatý drôt s trikolórou, otvorený bol tiež vojenský bunker, v ktorom si mohli o týchto stavbách vypočuť informácie o ich histórii a účele. Podujatie v spolupráci s Bratislavským samoprávnym krajom a Ústavom pamäti národa sprevádzal zaujímavý program. Popoludní si deti mohli vyskúšať branné cvičenie ako ho poznali deti na školách za socializmu. “V dobe socializmu bola branná výchova neoddeliteľnou súčasťou školských osnov. Vyskúšajte si, čo všetko musel ovládať „uvedomelý“ obyvateľ ČSSR a zažite dobu, kedy obrana „socialistickej vlasti“ bola úlohou každého jedného z nás,” píše sa v programe podujatia.
