Čo by sa stalo v prípade, že by vypli Slovenský hydrometeorologický ústav?
„My si to zatiaľ nijakým spôsobom nepripúšťame, že by to prišlo do takého stavu,“ hovorí Benko s tým, že len ťažko hľadá rezort národného hospodárstva, ktorý neodoberá údaje zo SHMÚ. Medzi najkrízovejšie činnosti, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť ľudí a obranyschopnosť štátu patria podľa vedenia výstrahy pred požiarom, smer vetra, či monitorovanie radiácie.
„Keď nevydáme výstrahu na povodeň, tak priamo ideme do toho rizika, že sa tam môže niekto utopiť,“ tvrdí šéf úradu s tým, že výstrahy sú len vstupným materiálom pre krízové riadenie štátu. „Ministerstvo vnútra by nevedelo, ako má pri povodni ďalej upozorniť tie obce, jednotlivých starostov, ako organizovať zásah v krízovej situácii spojenej s prírodnou katastrofou,“ vymenúva Benko s tým, že na informácie SHMÚ sa spoliehajú aj hasiči.
Ústav monitoruje aj smer vetra, ktorý je mimoriadne kľúčový napríklad pri vzniku lesného požiaru. Informácie získané meraniami posúva poisťovniam pri rôznych živelných katastrofách, ale aj Policajnému zboru pri vyšetrovaní nehôd, pri ktorých hlavnú úlohu zohralo počasie.
Hrozí, že v čase vojny, nebude mať kto monitorovať radiáciu
„No a keď ideme k tej vojnovej situácii na Ukrajine, tak práve my monitorujeme rádioaktivitu na území Slovenska, ktorú môžu občania sledovať online a pozrieť si výstupy z 30 staníc, ktoré ju monitorujú,“ objasnil generálny riaditeľ s tým, že pri napadnutí jadrovej elektrárne Černobyľ v našom susedstve, posúvali informácie z týchto zariadení Úradu jadrového dozoru. Ústav by taktiež vedel monitorovať potencionálne riziko a prúdenie vzduchu pri použití chemických a biologických zbraní na Ukrajine. „Keby sa sem dostala tá škodlivina, tak by sme to zachytili pozorovacími sondami.“
Podľa riaditeľa v momente, keď sa v zahraničí prevalí informácia, že by nejaká škodlivina do ovzdušia unikla, tak je v kompetenciách ústavu namodelovať trasu jej potencionálneho šírenia. „Tak isto úrad verejného zdravotníctva veľmi spolieha na naše údaje.“ Benko ďalej spomína aj slovenských farmárov, ktorí intenzívne sledujú predpovede SHMÚ. Úrad je nápomocný aj v letectve, a to konkrétne pri pristávaní, či štartovaní lietadiel. „Keby sme to vypli, napríklad tým, že by nám vypadol nejaký kľúčový server, tak sa to nedá len tak nahradiť. Keby nám vypadli napríklad údaje pre letectvo, tak by to bola naozaj mimoriadna udalosť a nemohlo by sa v tom momente lietať,“ pripomína Benko dôležitosť svojho úradu s tým, že je dosť možné, že vypnutie SHMÚ by priamo ohrozilo aj obranyschopnosť štátu.
Medzinárodný význam
Generálny riaditeľ SHMÚ v našom rozhovore spomenul aj rok 2012. Kedy chcela Európska únia Slovensko sankcionovať za zlý stav ovzdušia, práve kvôli výhradám voči monitoringu, ktorý nebol ani podľa vedenia SHMÚ dobre vykonaný. „Takže nie je to len taký priamy dopad na obyvateľov Slovenska, ale aj tá medzinárodná legislatíva, ktorú musíme dodržiavať,“ prezrádza Benko s tým, že by sa táto situácia pri zníženom toku financií do fungovania ústavu mohla zopakovať.