BRATISLAVA – Slovensku hrozí nielen meteorologická, ale zrejme aj bezpečnostná katastrofa. Málokto vstáva bez toho, aby si ihneď po zobudení prečítal predpovede meteorológov. Ako inak by sme vedeli, či bude vonku pršať alebo svietiť slnko? Prognózy a meteorologické výstrahy sú však len omrvinkou z náplne práce odborníkov v SHMÚ. V čase vojny na Ukrajine totiž reálne hrozí, že nebude mať kto merať mieru radiácie na našom území. Generálny riaditeľ meteorológov varuje, že financie na fungovanie ústavu od štátu vystačia iba do leta. Ministerstvo životného prostredia nemá v riešení vážnej situácie jasno.
Väčšina Slovákov si pod hlavnou náplňou práce Slovenského hydrometeorologického ústavu predstavuje každodennú predpoveď počasia. Tá je však len špičkou ľadovca, ústav totiž plní oveľa dôležitejšie funkcie, pri ktorých spolupracuje s hlavnými rezortmi štátu, či zabezpečuje obranyschopnosť Slovenska. Najdlhšie fungujúca meteorologická stanica v Hurbanove funguje nepretržite 150 rokov. Počas jej kontinuálneho monitorovania prežila aj rôzne politické zvraty, či vojenské výpady, teraz hrozí, že neprežije nedostatočné financovanie zo strany zeleného rezortu.
Odborníci bijú na poplach
SHMÚ sa skladá z takpovediac troch základných inštitúcií. Prvú tretinu ústavu tvoria meteorologické predpovede počasia, výstrahy, merania, či klimatické zmeny, druhú tvorí všetko, čo je spojené s vodou, to znamená výskum podzemných a povrchových vôd, tretia tretina zahŕňa monitoring a vyhodnocovanie kvality ovzdušia. Teraz hrozí, že ústav príde o jednu z týchto dôležitých častí.
„Tá situácia je dosť vážna, pretože príspevok od štátu máme nižší, tým pádom nedokážeme zabezpečiť poskytovanie služieb, ktoré zabezpečujeme v plnom rozsahu,“ hovorí na úvod celej problematiky generálny riaditeľ hydrometeorologického ústavu Martin Benko.
Ústav musel k prepúšťaniu svojich zamestnancov pristúpiť už minulý rok, teraz hrozí ďalšie. „S prepúšťaním to nie je také jednoduché, pretože ak by sme mali prepúšťať nejakých zamestnancov by sme museli zrušiť aj činnosti, ktoré vykonávajú. A toto je momentálne celkom problém, pretože realizujeme činnosti, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy, či už z národnej alebo medzinárodnej, čiže keby sme tie činnosti prerušili by sme rovno porušili nejaký z predpisov,“ tvrdí Benko.
Príspevok zo štátnej pokladnice bol podľa generálneho riaditeľa ústavu nižší už vlani, zvládnuť situáciu im však pomohlo čerpanie rezerv, ktoré sú však momentálne na hranici vyčerpateľnosti. „Zatiaľ nám to vychádza tak, že po letných prázdninách to bude vážne,“ naznačuje negatívnu prognózu šéf SHMÚ s tým, že dúfa, že sa ministrovi Životného prostredia podarí celú situáciu zvrátiť, bez toho, aby prišlo k ohrozeniu činnosti.
Ministerstvo životného prostredia podľa vlastných slov stále rokuje s ministerstvom financií o navýšení rozpočtu pre Slovenský hydrometeorologický ústav. “Tak ako ostatné ministerstvá, aj MŽP tento rok pracuje so zníženým rozpočtom. Konkrétne je to zníženie o 14%, čo sa odzrkadlilo aj na financovaní podriadených organizácií, v tomto prípade na SHMÚ. K zníženiu finančných zdrojov SHMÚ sa pridal aj fakt, že SHMÚ sa znížili príjmy z predaja vlastných služieb. Tento výpadok spôsobila pandémia Covid 19,“ reagovalo na naše otázky tlačové oddelenie Ministerstva vnútra.
V roku 2021 SHMÚ získal z rozpočtu ministerstva sumu 9 210 689,99 eur. Pôvodný rozpočet bol podľa rezortu necelých osem miliónov eur, a tak na žiadosti o dofinancovanie činnosti reagovali už v roku 2021. „Rokovania o dofinancovaní činností SHMÚ nie sú uzavreté. O ich finálnych výsledkoch budeme verejnosť informovať,“ dodal rezort životného prostredia.
Suma, ktorú Slovenský hydrometeorologický ústav potrebuje na prežitie do konca roku 2022 je 3,5 milióna eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu bol podľa vedenia ústavu skresaný o 14%. Ďalší pokles nastal aj odňatím príspevkov na udržateľnosť projektov, či valorizáciu platov zamestnancov. Kvôli tomu bolo istý čas na pláne zastaviť aj výskum klimatickej zmeny, to sa však pochopiteľne stretlo s výrazným odbojom verejnosti. „Ministerstvo hľadá možnosti, ako ušetriť finančné prostriedky a to aj redukciou niektorých našich činností, my však apelujeme na to, že redukcia alebo rušenie činností nie je možná lebo na seba nadväzujú,“ vysvetľuje riaditeľ ústavu Martin Benko.
Celková suma, ktorá by podľa ústavu postačovala na jeho riadne fungovanie a nielen na prežitie sa pohybuje v rozmedzí 6,8 milióna eur. „Tým, že sme čerpali rezervy, tak sme to obdobie nejakým spôsobom preklenuli, ale už to dokonca roka preklenúť nedokážeme,“ objasňuje Benko.
SHMÚ spravuje 4220 monitorovacích objektov po celom Slovensku. Sú to objekty meteorologických staníc, hydrometeorologického pozorovania, ale aj tie na meranie kvality ovzdušia. V ústave je celkovo 460 zamestnancov. Čo by sa mohlo z pohľadu laickej verejnosti zdať príliš, šéf ústavu si tento počet dôvodní tým, že na viacerých staniciach dodnes prebiehajú manuálne pozorovania vedeckými pracovníkmi, ktoré nevedia nahradiť elektronicky.
Počty zamestnancov už niekoľkokrát redukovali. Minulý rok to bolo práve na sekciách, akými sú ekonomika, či IT, pričom sa snažili, čo najmenej dotknúť práve odborných úsekov. Vyhodili iba zopár zamestnancov, presné číslo riaditeľ v momente nášho rozhovoru uviesť nevedel. „Skôr máme problém opačný, že kolegovia neustále upozorňujú na to, že ten stav je poddimenzovaný,“ argumentuje Benko s tým, že zamestnancov by oveľa radšej zamestnával ako vyhadzoval. Kvalitných vedeckých pracovníkov akými sú meteorológ, klimatológ alebo hydrológ len tak ľahko nenájde. Na otázku, či znižovanie stavov hrozí aj v najbližších mesiacoch Benko reagoval: „Ak nebudeme mať dostatok finančných prostriedkov, tak áno hrozí.“
Článok pokračuje na ďalšej strane..