
BRATISLAVA – Uvoľnenie opatrení a jarné počasie vyhnalo ľudí von. Obľúbenou aktivitou mnohých je prechádzka k bratislavskému Štrkoveckému jazeru a kŕmenie labutí či kačíc. Úsmev na tvárach detí vyčaria zobkajúce tvory. Tie sa chlebu a rožkom vždy potešia. Ale to, čo sa deje potom, už na smiech nie je. Takouto potravou ich totiž pomaly zabíjate.
Labute a kačice zjedia všetko, čo im ponúknete. Nepohrdnú tak ani chlebom, ktorý im ľudia často nosia. Radosť ale neskôr vystrieda smútok. Suché pečivo do jedálnička týchto tvorov nepatrí. „Ľudská potrava obsahuje zložky, ktoré nie sú pre labute a kačky prirodzené, spôsobujú im tráviace problémy,“ upozorňuje EKO-podnik VPS. Chlieb im v žalúdku kvasí a mnohé prípady končia smrťou. ,,Sú známe prípady, kedy po prikrmovaní hniezdiacich labutí počas výchovy mláďat pečivom došlo postupne k ochoreniu a úhynu mláďat,” upozornila Jana, administrátorka stránky Štrkovecké jazero na sociálnej sieti.
Už nevzlietnu
V extrémnych prípadoch môžu dostať chorobu známu ako anjelské krídla. Prejavuje sa deformáciou krídel, kvôli ktorým už zvieratá nemusia vôbec vzlietnuť. Príčinou je práve nedostatok živín v potrave, ktorá sa im od ľudí dostáva.
Labute a kačice by sa dokonca v teplých mesiacoch nemali vôbec kŕmiť. Mnohé z nich totiž zlenivejú a nebudú si potravu hľadať sami. Vhodné je tak vtáctvo iba prikrmovať a najlepšie v zime. V tomto prípade je vhodné použiť vtáčí zob, kukuricu, hrášok, pšenicu, ovos či žito. ,,Ako deti nás rodičia brávali na Štrkovecké jazero, zvykli sme raz za čas kŕmiť vtáctvo pečivom. V tom čase to bolo bežné a nikto sa nad tým nezamýšľal. Teraz, keď sa o tom viac hovorí, budem viesť aj svoje deti k tomu, že sa to nemá,” povedala pre Zoznam.sk čitateľka Laura.

Zápach a potkany
Na Štrkoveckom jazere riešia aj ďalší problém. Pečivo, ktoré ľudia hádžu zvieratám, znečisťuje vodu. Na povrchu sa tak vytvárajú škodlivé riasy. Tie majú za následok úhyn rýb. Prechádzku vám môže znepríjemniť aj nepríjemný zápach šíriaci sa z jazera. Nespotrebovaný mazľavý chlieb je tiež pochúťkou pre potkany, ktoré môžu byť pre človeka veľmi nebezpečné.
Kŕmenie zvierat riešia aj ďalšia bratislavské jazerá. Výnimkou nie je Veľký Draždiak, Kuchajda či Chorvátske rameno. Spravovatelia areálov si často nevedia s ľuďmi poradiť, mesto a mestské časti na mnohých miestach osádzajú výstražné tabule.






