BRATISLAVA – Desiatky rokov boli ignorované, nepotrebné, zbytočné. Obdobie studenej vojny skončilo a po novembri 89 sa stali absolútne nezaujímavé. Reč je o krytoch civilnej ochrany, ktoré sa na území bývalého Československa postavili najmä v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Slováci ich pritom vždy považovali za nutné zlo a nikdy ich nebrali ako dôležitú súčasť života.
Až bezprostredný ozbrojený vojnový konflikt na Ukrajine spôsobil, že zariadenia civilnej ochrany na Slovensku začínajú byť opäť aktuálne a začína byť okolo nich horúco. Pritom drvivá väčšina Slovákov ani len netuší, kde sa nachádzajú, v akom sú stave, ako fungujú a kto je zodpovedný za ich technický stav, vybavenie a prevádzku, ani pod aké ministerstvo vlastne civilná ochrana patrí. „Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie,“ uvádza sa na oficiálnej stránke ministerstva vnútra, pod ktoré civilná ochrana patrí.
Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí, pričom platia určité pravidlá v zariadeniach civilnej ochrany a to najmä pri úkrytovej batožine, ktorej odporúčaná hmotnosť je do 10 kg pre deti a do 15 kg pre dospelých a mala by obsahovať:
- dobre zabalené základné trvanlivé potraviny na 3 dni (konzervy, čaj v dobre utesnenej termoske resp. voda v turistickej fľaši, cukor, chlieb, soľ, ovocie)
- predmety dennej potreby (jedálny príbor, miska, hrnček, otvárak na konzervy, príručný nožík na krájanie, prenosné svietidlo–baterka + náhradné batérie, potreby na šitie, špagát alebo iný druh povrázka, viazacie gumičky a podobne)
- lieky k náhodnému použitiu(acylpirín, ibalgin, vitamíny a pod., rýchloobäzy, obväzy a gázy, osobné lieky predpísané lekárom na každodenné užívanie)
- peniaze a cenné veci,
- kniha, spoločenská hra
- predmety osobnej hygieny (mydlo, šampón, sprchový gél, uterák, kefka na zuby, pasta na zuby, hrebeň, kefka na ruky, holiace potreby, toaletný papier)
- náhradná bielizeň, odev, obuv, (tepláková súprava, sveter, plášť do dažďa s kapucňou, spací vak, prikrývka-deka, domáca obuv,)
- osobné doklady (občiansky preukaz, vojenská knižka, vodičský preukaz, cestovný pas, výmer dôchodku, zdravotná karta, poistné zmluvy, vkladné knižky, úverové zmluvy, majetkové doklady a podobné dôležité listiny a dokumenty)
Zoznam vecí, ktoré je zakázané brať do úkrytu
- zbrane všetkého druhu,
- alkohol a iné návykové látky,
- zapáchajúce a ľahko zápalné látky,
- objemné predmety, kočíky, periny ap.,
- domáce zvieratá, psy, mačky a iné,
- zapaľovače, cigarety, ponorné variče a pod.
- jedlá podliehajúce rýchlemu znehodnoteniu.
AKO SA SPRÁVAŤ V ÚKRYTE
- správajte sa zodpovedne a riaďte sa úkrytovým poriadkom, dbajte na pokyny obsluhy úkrytu,
- neplytvajte vodou a potravinami,
- udržujte čistotu a poriadok,
- chovajte sa pokojne, vzájomne si pomáhajte
- nefajčite, nepoužívajte otvorený oheň a elektrické spotrebiče
Základné vybavenie je v úkrytoch po celý čas. To neplatí o vode, ktorej zásoby sa dopredu nerobia. Mal by byť čerstvá a má jej byť toľko, aby mal každý ukrývaný 3 litre na deň. To isté platí o potravinách, ktoré tam takisto nie sú. V krytoch majú byť lavice alebo stoličky na sedenie, ležadlá pre starších, chorých, prípadne deti. Platí, že minimálne 20 % ukrývaných má možnosť ležať, ostatní by mali sedieť. Podobne je to aj s plynovými maskami, ktoré sú uložené v skladoch materiálu civilnej ochrany a v prípade potreby budú vydané podľa plánu výdaja prostriedkov individuálnej ochrany. Keďže sa kryty v súčasnosti nepoužívajú, musia sa v nich vykonávať prehliadky. Na filtračnom a ventilačnom zariadení, na elektrických častiach, vykoná sa kontrola ochranných stavieb.
Ak by sa zhodou okolností niečo stalo, je potrebné počúvať sirény, rozhlas a televíziu a miestne informačné prostriedky obce. Varovné signály a informácie by mali obsahovať deň a hodinu vzniku alebo skončenia ohrozenia, údaje o zdroji ohrozenia, údaje o druhu ohrozenia, údaje o veľkosti ohrozeného územia a základné pokyny na konanie obyvateľstva. Miestne informačné prostriedky obce takisto hlásia že nebezpečenstvo pominulo. Dôležité je vedieť jednu vec. Do odolných a plynotesných krytov sa však nezmestia všetci Slováci. Ich kapacita dosahuje približne 6 percent obyvateľstva. Napríklad do bratislavských odolných a plynotesných krytov sa zmestí cca 11 percent ľudí, čo je približne 45-tisíc ľudí.
O informácie o krytoch civilnej ochrany sme preto požiadali aj ministerstvo vnútra, pod ktoré civilná ochrana obyvateľstva patrí. Po ich vyjadreniach budeme článok aktualizovať