BRATISLAVA – Zrekonštruovaný kostol svätého Víta v bratislavských Rusovciach už niekoľko mesiacov budí záujem verejnosti, lebo slúži ako kaviareň. Okrem kávy a iného občerstvenia zákazníci dostávajú aj bonus a to v tom, že si môžu na kus reči zavolať miestneho farára Júliusa Mariána Prachára. Obsluha ho zavolá a on príde za pár minút na bicykli. Na káve v zrekonštruovanom kostole sme sa s ním stretli aj my. Pre Zoznam.sk veľmi jasne vysvetlil, prečo nereaguje na výzvy pamiatkarov a čo si o celej situácií myslí.
Kostol svätého Víta v schátranom areáli parku v bratislavských Rusovciach je významnou pamiatkovo chránenou sakrálnou stavbou, ktorej vlastníkom je Farský úrad v Rusovciach. Patrí medzi naše národné kultúrne pamiatky. „V murivách tohto výnimočného kostola so stredovekými stavebno-historickými počiatkami evidujeme rímske kamenné bloky – epitafné dosky a ďalšie prvky, ktoré sú dokladom existencie starších rímskych stavieb. Objekt je hodnotným dokladom vývoja, premeny a riešenia sakrálnej architektúry na Slovensku, pričom ho možno vnímať ako vzácny aj v stredoeurópskom kontexte,“ vysvetlila pre Zoznam.sk Natália Ferusová z Krajského pamiatkového úradu Bratislava (KPÚ BA).
Pamiatkari ku kaviarni výhrady nemajú, ale …
Ako uviedla, riešenie aktuálnej obnovy kostola schválil KPÚ BA podľa dokumentácie s návrhom riešenia, ktorú predložil vlastník (Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Rusovce). „Na základe tejto dokumentácie vlastník pripravoval a realizoval obnovu objektu kostola pre funkciu: „kultúrno-spoločenské komunitné zariadenie – komunitnú klubovňu alebo komunitné libresso“. Citujem z projektovej dokumentácie a žiadosti vlastníka. Dovolím si v tejto súvislosti uviesť, že náš pamiatkový úrad schválil také formy obnovy a úpravy tohto pamiatkového objektu pre novú funkciu, ktoré sú reverzibilné, nevedú k úbytku originálnych prvkov a riešení stavby a zachovávajú ich,“ vysvetlila Ferusová.
Bolo to začiatkom januára minulého roka, keď pamiatkari v rámci kolaudačného konania vydali svoje záväzné stanovisko. V ňom jasne špecifikovali svoje pripomienky k zrealizovanej obnove pamiatky. Išlo predovšetkým o požiadavky na úpravu novodobých prvkov – okien, dverí, riešenia okolia kostola. No v tom čase rusovská farnosť ako vlastník začala robiť úpravy okolo kostola. Postavili prístrešok pre koč, osadili stĺpiky nového oplotenia, vysypali okolie kostola makadamom. Všetky tieto úpravy však neboli podľa pamiatkarov prekonzultované a odsúhlasené.
S novými prvkami na fasáde významného kostola sa pokračovalo ďalej. „Začiatkom apríla 2020 náš pamiatkový úrad zaevidoval, že na fasádach kostola boli osadené nové technické a reklamné prvky. Ako napríklad kamery, antény, vysielač, označenie prevádzky,“ vysvetlila Natália Ferusová. Podľa jej slov sa pamiatkový úrad s takýmito úpravami absolútne nestotožnil. Keď to zistili, žiadali o odstránenie predmetných nepovolených prvkov a stavieb. „Výzvy na ich odstránenie zaslal KPÚ BA vlastníkovi opakovane aj koncom r. 2020. Vzhľadom na to, že vlastník ani k dnešnému dňu predmetné nepovolené úpravy neodstránil, začne KPÚ BA v dohľadnej dobe konanie o náprave v zmysle § 31 pamiatkového zákona,“ zdôraznila Ferusová. Dodala, že ich úrad síce oceňuje snahu rusovského farára, že pamiatku (kostol) obnovil a využíva ju, čo je predpokladom jej záchrany pre budúce generácie, ale nemôže tolerovať a nestotožňuje sa s nepovolenými úpravami, ktoré v konečnom dôsledku znehodnocujú dôstojnú prezentáciu tejto pamiatky. Farnosti tak hrozí pokuta.
Rovnako pre Zoznam.sk reagovala aj starostka Rusoviec Lucia Tencelová Henčelová. „Mojim jediným problémom je, že rekonštrukcia nie je v súlade s rozhodnutím pamiatkového úradu. Nespĺňa podmienky. Pán farár už dostal niekoľko výziev a tie ignoruje,“ povedala.
Rusovský farár Prachár má na celú situáciu úplne iný názor. Všetkým neprajníkom, ktorí ho kritizujú za to, že z kostola urobil kaviareň, odkazuje, aby sa pozreli na príklady nielen zo sveta, ale aj zo Slovenska. „Všetci naši nepriatelia sa pýtajú, prečo je tu kaviareň. To, že sa v kostole máme modliť, hovoria zase všetci pohania a bývalí komunisti. Znie mi to hrozne negatívne. Už sme vyrástli z takýchto konfrontačných dialógov,“ tvrdí.
Pripomína históriu, keď princezná Štefánia, ktorá žila v rusovskom kaštieli, zriadila počas prvej svetovej vojny v bývalom čeľadníku lazaret a kostol Sv. Víta, ktorý stojí len o pár metrov ďalej slúžil ako nemocničný kostolík. Po druhej svetovej vojne boli všetky objekty poštátnené. „Keď som prišiel pred 11 rokmi do Rusoviec, kostolík chátral. Mali sme dve možnosti, nechať to tak a naďalej by bol v takom stave ako susedný objekt čeľadníku, alebo z neho urobiť kultúrny priestor,“ spomína farár. Celý projekt sa podľa neho rodil postupne. S odborníkmi sa radili, ako kostol zachrániť. Názorov bolo viac. „Zachránili sme budovu ako mŕtvu hmotu a vniesli sme do nej život,“ hovorí.
Na obnovu im dali peniaze sponzori. „Štát a ani pamiatkový úrad, ktorý nás kritizuje za okolie a nejaké prvky na vonkajšej fasáde, neprispel ani halierom. Stretávam sa tu s ľuďmi a robím pastoračnú činnosť. Vedieme diskusie o živote a Bohu,“ hovorí farár z Rusoviec. Pozastavuje sa nad pamiatkovým úradom, ktorý ho kritizuje a posiela mu výzvy na nápravu okolia a schátrané objekty, ktoré majú historickú hodnotu, ignoruje a nevadia mu.
