Slovensko navždy prišlo o jednu z najväčších osobností ľudovej kultúry. Vo veku 94 rokov zomrela etnografka, speváčka ľudových piesní a rozhlasová redaktorka Darina Laščiaková, ktorej hlas desaťročia sprevádzal poslucháčov a ktorej práca pomáhala zachovávať slovenské ľudové piesne. Na večnosť odišla v stredu 12. augusta.
Správu o jej úmrtí prijal aj prezident SR Peter Pellegrini, ktorý o tom informoval na sociálnej sieti. „S hlbokým zármutkom som prijal správu o úmrtí Dariny Laščiakovej, jednej z najvýraznejších osobností slovenského folklóru a ľudovej kultúry. Jej spev sprevádzal celé generácie a stal sa neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ľudovej piesne. S osobitou citlivosťou a úctou dokázala uchovávať to, čo nám zanechali naši predkovia, a odovzdávať toto bohatstvo ďalším generáciám. Rodná Orava, jej piesne a tradície zostali po celý život pevnou súčasťou jej umeleckého prejavu,“ napísal prezident.
Laščiaková zasvätila desaťročia zachovávaniu slovenskej ľudovej kultúry. Od roku 1961 až do odchodu do dôchodku pracovala v Redakcii ľudovej hudby Československého, neskôr Slovenského rozhlasu. Počas svojej práce precestovala Slovensko a priamo v teréne nahrávala tradičné piesne od miestnych obyvateľov.
Pripravovala obľúbené rozhlasové relácie
Pre poslucháčov pripravila viacero relácií, medzi nimi cyklus Hory, ľudia a pieseň venovaný životu obyvateľov horských oblastí. Podieľala sa aj na reláciách Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Zberatelia ľudových piesní či Z mojej domoviny.
Dve desaťročia prinášala priame prenosy z Folklórneho festivalu Východná. Svoje zážitky z terénu a spomienky na rodný kraj neskôr opísala v knihe Život s piesňou.
Rozhlasová technika odkryla jej interpretačné kvality v prednese ľudových piesní a jej pozoruhodné zafarbenie hlasu. Bola viacnásobnou víťazkou rozhlasovej súťaže Prix Bratislava. Realizovala množstvo nahrávok v rozhlase, televízii, na gramofónových platniach a absolvovala viacero vystúpení na koncertoch doma i v zahraničí.
Spievala v Lúčnici aj vo filmoch
Ako speváčka sa venovala najmä lyrickým ľudovým piesňam. Verejnosť si ju spájala so skladbami Svadobná odobierka, Zahrajte mi tichúčko, Šípová ružička či Uspávanka. Ako sólistka pôsobila v Lúčnici, v súbore Ľudovej umeleckej tvorivosti a v Orchestri ľudových nástrojov.
Koncertovala aj s ľudovými hudbami Eugena Farkaša či Miroslava Dudíka. Nahrala viacero LP platní, kaziet a CD nosičov. Účinkovala tiež vo filmoch Rodná zem, Balada o Vojtovej Maríne, Kubo a Môj vienok zelený.
Za tvorbu získala množstvo ocenení
Za svoju rozhlasovú a spevácku prácu získala tri zlaté a jednu striebornú medailu z medzinárodnej súťaže rozhlasových nahrávok ľudovej hudby Prix de musique folklorique de Radio Bratislava. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
Jej tvorbu neskôr ocenili aj Zlatým mikrofónom, Cenou Pavla Tonkoviča, Krištáľovou pyramídou, Poctou generálneho riaditeľa NOC či cenou Dar roka. Medzi jej ďalšie ocenenia patrili Krištáľové krídlo, Cena Pavla Straussa a štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Mimoriadnu cenu za celoživotný prínos pre slovenské ľudové umenie jej udelil aj Slovenský historický ústav Matice slovenskej za prácu pri zachovávaní tradičnej kultúry a hodnôt. „Slovensko stratilo výnimočnú osobnosť, ktorej život bol spätý s piesňou, našimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom. Jej nezameniteľný hlas však zostane zachovaný v nahrávkach aj v pamäti všetkých, ktorým svojím spevom prinášala krásu a pripomínala naše korene. Rodine, blízkym a všetkým, ktorých jej odchod zasiahol, vyjadrujem úprimnú sústrasť. Česť jej pamiatke,“ dodal Peter Pellegrini.
Komentáre k článku