BRATISLAVA – S divákmi chcem starnúť, ale aj mladnúť. V Bratislave na utorkovej prezentácii svojej monografie to vyhlásil zakladateľ a principál Radošinského naivného divadla (RND), režisér, dramatik, textár a herec Stanislav Štepka. Autorom publikácie o legendárnej osobnosti slovenského divadla s názvom Správy o Stanislavovi Štepkovi a podtitulom Pohľady do jeho snov je divadelný teoretik a teatrológ Miloš Mistrík.
V publikácii sa zaoberá predovšetkým Štepkovou dramatickou a divadelnou tvorbou v RND od počiatkov v roku 1963 po rok 2024. Štepkov „polyžánrový portrét“ pripomína aj jeho ďalšie spolupráce s inými divadlami, rozhlasom, televíziou a filmom. Mistrík prináša čitateľom rôzne pohľady na Štepkovu tvorbu. „Na ňom je zaujímavé posolstvo, ktoré vidíte v každej jeho hre,“ povedal na uvedení knihy Mistrík a zdôraznil, že autorom všetkých hier RND je Stanislav Štepka, ktorý si neskôr pozýval na ich inscenovanie rôznych režisérov.
„Vo všetkých som hral, málo postáv bolo negatívnych, ale tie ma bavili najviac,“ priznal Štepka. Prezradil, že v RND sa vystriedalo 193 ľudí. „Každý rok máme nových a nových hercov, to je môj skvelý impulz na písanie a rozmýšľanie ako dramatika, ale aj človeka, o malom slovenskom svete, o tom hlavne píšem,“ podčiarkol Štepka. Zaspomínal si aj na Jána Melkoviča, ktorý pre radošincov skomponoval hudbu do 27 hier.
Podľa Štepku bolo vždy jeho snahou vytvoriť divadlo, v ktorom sa všetci budú cítiť dobre – študenti, intelektuáli či ľudové publikum. „Vždy som si myslel, že budem v divadle iba starnúť so svojimi divákmi, to sa mi pritrafilo, to je pekné, ale ja si myslím, že s našim divadlom mladneme, je to mladý súbor, asi som dosiahol to, čo som chcel,“ povedal Štepka.
Mistrík na jeho monografii pracoval vyše 20 rokov, čitateľom sa v nej usiluje priblížiť Štepkovu mnohovrstevnú talentovanú osobnosť. Ukazuje, ako sa vďaka výnimočným schopnostiam a originálnym výsledkom vlastnej umeleckej tvorby ocitol medzi najvýznamnejšími slovenskými osobnosťami. Autor v knihe analyzuje aj kľúčový termín naivné divadlo, približuje Štepkov citový vzťah k rodnej Radošine a jej obyvateľom, odkiaľ si divadelník priniesol bohatý prameň inšpirácií pre svoju tvorbu, rovnako sa venuje špecifickému radošinskému dialektu.
