BRATISLAVA – Ak je v bytovom dome viac ako polovica nebytových priestorov, môžu byť z vládnej pomoci s vysokými cenami tepla vynechaní nielen majitelia drobných prevádzok, ale aj samotné domácnosti. Vo štvrtok na to upozornil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), podľa ktorého by bolo vhodné upraviť podmienky štátnej pomoci aj pre tieto špecifické domácnosti.
ÚRSO zároveň upozornil, že kompenzácie a zastropovanie cien tepla sa nedotýkajú odberateľov tepla v nebytových a priemyselných objektoch. Ide predovšetkým o administratívne a komerčné budovy, ale aj objekty slúžiace na verejné účely, ako sú školy, škôlky, zdravotnícke zariadenia, verejné inštitúcie, a podobne. Obdobne aj o priemyselných odberateľov tepla napojených na systémy CZT, najmä v priemyselných parkoch. “Uvedení odberatelia platia ceny tepla, ktoré nesmú prekročiť maximálne ceny tepla stanovené úradom. Vzhľadom na dramatický nárast cien palív, ako je zemný plyn, drevná štiepka, uhlie, vykurovací olej, a pod., z ktorých sa vyrába takmer všetko teplo v CZT systémoch v SR, vzrástli celkové náklady na výrobu a dodávku tepla v priemere dvojnásobne oproti roku 2022,” uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.
Na základe ukončených cenových konaní celkové variabilné náklady na obstaranie paliva pre účely výroby tepla vzrástli v priemere o viac ako 170 %, keďže teplárenské spoločnosti nakupujú zemný plyn a iné palivá na neregulovanom trhu s energiami. Celkové fixné náklady na teplárenskú infraštruktúru vzrástli podľa ÚRSO v priemere iba o približne 12 %. V lokalitách centrálneho zásobovania teplom s dodávkou tepla pre domácnosti bol medziročný nárast variabilných nákladov na dodávku tepla v priemere o 160 %, fixných nákladov o 9 %, a celková cena tepla vzrástla v priemere o 86 %.