„Od podania stanoviska obce k návrhu rozhodnutia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v októbri 2021 nedošlo k žiadnej verejnej diskusii, ani k žiadnemu dialógu alebo k hodnoteniu pripomienok s vládou, Národnou diaľničnou spoločnosťou alebo s Ministerstvom životného prostredia. Celé širšie okolie Marianky, teda vrátane Marianky bude benefitovať z toho tunela, keď už budeme postavený, ale riziká sú hlavne po dobu výstavby. V prvej etape bolo preukázané, že dôjde k dopadu na množstvo a kvalitu vôd v okolí Marianky a hlavne v prípade svätej studne,“ zdôraznil Eugen Jackel pre Bratialavský samosprávny kraj.
Vyjadril sa aj Marek Vadrna, kaplán a farský vikár v Marianke. „Srdce by mi puklo, keby prestal ten prameň tiecť. Oceňujem prístup, že sa tu robil napríklad hydrogeologický prieskum, keď sa robila štúdia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. A vlastne z tej štúdie vyplynulo, že voda je ohrozená. Podmieňované to bolo tým, že akou technológiou sa bude ten tunel raziť. Ale keď sme sa s odborníkmi bližšie pozreli na to, tak až tak veľmi nezáleží na tom, akou technológiou sa tunel bude raziť, ale kade sa bude raziť. Vzhľadom na tie suchá, ktoré sú posledné roky, tak prietok toho prameňa sa stále znižuje.“
Samospráva obce chce v prvom rade eliminovať hlučnosť a prašnosť pri vývoze horniny z Karpát, aby stavebné autá a mechanizmy prechádzali prekrytou časťou tunela na stavebný dvor. V tuneli sa totiž vyťažia približne štyri milióny kubických metrov horniny a v okolí stavby bude 24-hodinová prevádzka. „Drvenie horniny, výroba betónových prefabrikátov, cúvanie vozidiel. Samotná depónia, tie 4 milióny kubíkov horniny, je optimálne rozmiestniť ako ekodukty pozdĺž diaľnice D2. To treba ale riešiť vopred spustenými územnými konaniami,“ zdôrazňuje starosta Jackel. Problémom Mariánky je, že veľa ulíc v obci nemá vodovod, to znamená, že väčšina obyvateľov používa studne aj ako zdroj pitnej vody.