BRATISLAVA – Najväčšia investičná stavba na Slovensku sa môže začať. Desaťročia plánovaný tunel Karpaty a tzv. nultý obchvat Bratislavy zo Stupavy do Rače dostal zelenú. Národná diaľničná spoločnosť už má dôležitý dokument, ktorým je súhlasné stanovisko ministerstva životného prostredia k vplyvu stavby na životné prostredie.
Tunel Karpaty má byť diaľničný tunel na diaľnici D4 Rača – Stupava, pričom technická štúdia z roku 2015 predpokladá jeho dĺžku takmer 11 kilometrov. Vďaka tomu sa stane najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku a zároveň druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe po nórskom tuneli Ryfast. Po vybudovaní sa očakáva, že by tunelom mohlo prejsť až 20 tisíc vozidiel za deň. Odhadovaná cena stavby je viac ako 800 miliónov eur v prípade variantu s razením pomocou celoprofilového raziaceho stroja. Tunel Karpaty má byť dvojrúrový diaľničný tunel s návrhovou rýchlosťou 100 km/h. Východný portál bude situovaný pri Račom potoku pod východnými svahmi Vajnorskej hory. Vyústenie tunela Karpaty, s celkovou dĺžkou 10 980 metrov, je navrhnuté severozápadne od obce Marianka. Súčasťou výstavby tunela má byť aj most, ktorým bude diaľnica D4 prechádzať ponad štátnu cestu I/2. Úsek diaľnice má končiť v mimoúrovňovej križovatke Záhorská Bystrica, kde sa má napojiť na úsek Stupava Juh a križovatku diaľnic D4 a D2.
Navrhovaný variant projektu má spĺňať pôvodné zameranie trasovania diaľnice D4 ako veľkého diaľničného okruhu okolo miest Viedeň a Bratislava, ktorý by mal zásadný dopravný význam. Čo je najdôležitejšie, so stavbou v masíve Karpaty už súhlasí aj ministerstvo životného prostredia. Envirorezort vydal záverečné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa priklonil k variantu projektu V3a, čiže nadúrovňové križovanie s cestou I/2. „Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona, príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ konštatuje envirorezort.
Stanovisko ministerstva je zásadné, čo koncom roka povedal aj minister dopravy Andrej Doležal. „Keď budeme mať štúdiu EIA hotovú, tak potom to bude, v úvodzovkách, už len otázka peňazí.“ Po dokončení križovatky D1 a D4, ako aj nultého obchvatu Bratislavy a Tunela Karpaty tak bude výrazný a citeľný odklon tranzitnej dopravy z vnútromestskej diaľnice D1. Objem rúbaniny, ktorá sa odvezie pri výrube tunela bude viac ako 4,5 milióna metrov kubických a dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5,6 roka. Ako uvádza Bratislavský samosprávny kraj, lokalita A sa nachádza severozápadne od doteraz zastavanej časti obce Marianka a bude slúžiť ako dočasná depónia na nakladanie s rúbaninou. Na lokalite A je uvažovaná realizácia spätných násypov a zásypov na západnom úseku hĺbenej časti tunela Karpaty a remodelácia terénu za účelom začlenenia presypaného tunela do krajiny.