BRATISLAVA – Vedeli by ste sa čo i len na jeden deň vcítiť do role pouličného predajcu časopisu? Však postávať pri supermarkete sa zdá byť ľahké. Ale čo keď začne byť zima, zarobíte mizerne málo a čaká vás ďalšia noc na ulici? Týmto otázkam sa dobrovoľne vystavil Juraj Hips, ktorý nám opísal aké to je, keď sa človek stane neviditeľným.
Juraj Hips je pedagóg, aktivista v oblasti vzdelávania a politik. Prednáškovú sieň však na jeden deň vymenil za ulicu – a to doslova. Rozhodol sa spolu s pani Alicou, ktorej prenajíma byt v programe Bývanie NOTA BENE vyjsť pred jeden z bratislavských supermarketov a na pár hodín sa vžiť do role predajcu časopisu. Program Bývanie NOTA BENE je zameraný na ukončovanie bezdomovectva a pomáha ľuďom bez domova nájsť svoj vlastný domov v prenajatých bytoch. Juraja sme preto oslovili a pýtali sme sa ho nielen na to aké je to byť často odmietaným pouličným predajcom, ale aj na to, či sa nebál zveriť svoj byt do rúk pani Alici, pre ktorú je predaj NOTA BENE jediným zdrojom príjmu.
„Keď som si obliekal vestu predajcu pouličného časopisu bol som plný optimizmu. Predajkyňa Alica, ktorej spolu s manželkou prenajímame náš bratislavský byt ma hneď vrátila do reality. Keď predáme päť kusov bude to dobré, povedala.“
Síce v chladnom počasí, ale o to s väčším odhodlaním si Juraj ráno obliekol vestu a nasadil preukaz predajcu NOTA BENE. Chcel si totiž vyskúšať túto na pohľad jednoduchú prácu, ako sa vraví, na vlastnej koži. Za krátko mal pocit akoby pre okolitý svet ani neexistoval. „Nedarilo sa mi a začínala mi byť zima. Jedna pani sa na mňa oborila, že na takých ako som ja míňať peniaze nebude. Vtedy som chcel byť radšej neviditeľný,“ napísal pedagóg s tým, že väčšina ľudí odvracala zrak.
Rozpráva aj o tom, že pred známym obchodným reťazcom dostal prvé peniaze od dôchodcu, ktorý kráčal z obchodu s troma rožkami a maslom. „Do ruky mi vtisol dvojeurovku, časopis však nechcel.“ Sandra Pazman Tordová z redakcie časopisu NOTA BENE nám však objasnila, prečo je dôležité si časopis zobrať a predajcom nedávať peniaze “len tak”. „Len, keď si zákazník po zaplatení časopis vezme, len vtedy predajca ostáva predajcom. Zákazník získa kvalitný produkt, ktorí pripravujú profesionálni novinári. Každou kúpou časopisu polovicou sumy ľudia prispievajú našej organizácii aby projekt mohol pokračovať,“ priblížila s tým, že predajca si tak môže za 1,20 eura z redakcie kúpiť ďalší časopis z ktorého výťažok ide aj na pomoc sociálnych pracovníkov. Aj keď s dobrým úmyslom dáme predajcom peniaze bez toho, aby sme si zobrali časopis. Juraj pri svojej jednodňovej skúsenosti nadobudol na toto ľudské gesto celkom iný pohľad. „Viem, že to mysleli v dobrom, ale nechcel som byť žobrák. Predával som časopis a bola to moja práca,“ opísal svoje dojmy, keď mu jeden pán strčil do vrecka 70 centov.
Ako odlíšiť poctivého predajcu
V hlavnom meste ste sa určite už stretli s rôznymi ľuďmi bez domova, ktorí pobehujú po frekventovaných križovatkách s jedným jediným výtlačkom časopisu bez preukazu, či vesty. Títo ľudia sa však k výtlačku nedostali oficiálnou cestou a nie sú registrovanými predajcami. Sandra z NOTA BENE nám preto ozrejmila jasné kritériá, ktoré každý ich predajca spĺňa. „Predajcovia NOTA BENE sú ľahko rozpoznateľní tým, že majú vestu a sú označení preukazom predajcu. Vestu nemajú zatiaľ len začiatočníci, ktorí sú v prvom štádiu, ale aj tí majú preukaz,“ vysvetlila s tým, že základom je preukaz s fotkou. Ďalej prezradila, že ako štartovné dostane každý uchádzač o pozíciu predajcu tri výtlačky časopisu zdarma. Ďalšie výtlačky si kupuje za cenu 1,20 eura, pričom predajná cena časopisu NOTA BENE je 2,40 eura.
Milióny sa im nesypú
Ľudia často žijú v mylnom presvedčení, že pouliční predajcovia časopisov zarábajú až príliš. Juraj však vyvrátil túto predstavu. „Zarobil som aj s tringeltami 16 eur. Polovicu som si mohol nechať, za druhú som si mohol kúpiť ďalšie časopisy na predaj. Tých 8 eur boli asi najťažšie zarobené peniaze v mojom živote. Dal som ich Alici.“ Na to koľko zarobia predajcovia NOTA BENE sme sa pýtali aj Sandry. „U každého je to inak. No 90% predajcov si zo svojho zárobku dokáže zaplatiť strechu nad hlavou a tým nemyslím noclaháreň, ale ubytovňu. Väčšina z nich býva najmä v robotníckych ubytovniach, pretože zariadení pre ľudí bez domova je strašne málo,“ poukázala aj na fakt, že mestských nájomných bytov je nedostatok. Predaj časopisov je pre týchto ľudí spôsob ako si môžu každý mesiac zaplatiť posteľ na takejto ubytovni. Podľa Sandry “posteľ“ v komerčnej ubytovni stojí od 180 do 250 eur. Aj pouličný predaj časopisov však postihla pandémia a lockdown, ľudia si ich kupujú menej. Juraj prezradil, že Alica predá približne 5 kusov denne. Zárobky pouličných predajcov klesli o 30 až 40%.
„Mať vlastný domov nemôže byť luxus, ale právo pre každého.“
Program Bývanie NOTA BENE
Ako sme už spomínali v úvode článku Juraj sa inšpiroval na jeden deň svoju podnájomníčkou Alicou. Nešlo však len o predaj časopisov. Išlo najmä o poukázanie na ukončovanie bezdomovectva konceptom “housing first“. Ten vysvetľuje, že ak človek nemá základnú podmienku pre život, ktorou je strecha nad hlavou, tak len ťažko hľadá motiváciu na to, aby sa začlenil do spoločnosti alebo si našiel prácu. „Predstavil som si, aký to musí byť pocit celý deň stáť vonku, byť väčšinu času neviditeľný a potom hľadať miesto, kde prespať ďalšiu noc. Som rád, že Alica toto už nemusí riešiť,“ Juraj prenajíma predajkyni Alici svoj bratislavský byt ako nekomerčný dlhodobý prenájom. To znamená, že podnájomníčka platí mesačné nájomné tak, aby pokrylo energie. „Inak povedané, platí toľko, ako by som platil ja, keby som ako majiteľ v tom byte býval,“ skonštatoval Juraj. Alica môže spať pokojným spánkom, základom projektu je totiž jeho dlhodobé trvanie. „Okrem nízkeho nájomného sme sa zaviazali, že byt poskytujeme na niekoľko rokov a nie na pár mesiacov. Je to práve kvôli tomu, aby nájomníci nemuseli žiť stále v strese, kedy budú vysťahovaní,“ dodal s tým, že svoju podnájomníčku by nemenil lebo má upratané ako on sám nikdy nemal.
Ako sa (ne)správať
Často sú ľudia v rozpakoch, keď ich oslovia predajcovia NOTA BENE. Väčšina ľudí odvráti zrak, či ani neodzdraví. Pričom sa stačí zachovať ľudsky, nemusíme sa tváriť, že títo ľudia neexistujú. „Mňa potešilo, keď mi jeden pán povedal, že ďakuje za časopis, ale už si ho kúpil od iného predajcu. Bolo to stokrát lepšie, ako keď ma ľudia prehliadali. Časopis som síce nepredal, ale človek v tej zime ocení, ak sa mu niekto prihovorí a prejaví záujem,“ dodal na záver pedagóg, aktivista a politik Juraj Hips.
Ak chcete aj vy podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi a podporiť tak prácu občianskeho združenia Proti prúdu a ich program Bývanie NOTA BENE, môžete tak urobiť na stránke www.pomahatjelahke.sk.