Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice Top

VEĽKÝ ROZHOVOR: Extrémne zdražovanie palív bude pokračovať! Slovenské automobilky zachráni iba elektromobilita

Plán obnovy počíta s miliónovými investíciami v oblasti nabíjacích staníc pre elektromobily. ZDROJ: TASR / Radovan Stoklasa

BRATISLAVA – Pri už existujúcom nedostatku strategických surovín ako je hliník, meď, nikel, horčík, neón, pri nedostatku polovodičov, káblov, čipov, katalyzátorov, pneumatík a pri uvažovanom úplnom odstavení dodávok zemného plynu a ropy z Ruska je na Slovensku reálne pozastavenie výroby automobilov a uzavretie niektorých fabrík.  

 

Z vyhlásení jednotlivých automobiliek pôsobiacich na Slovensku je zjavné, že väčšie, či menšie problémy má každá z nich a nie je celkom jasné dokedy budú pretrvávať. Aká je preto budúcnosť slovenského automobilového priemyslu vzhľadom na súčasnú politickú a ekonomickú situáciu v Európe? Aj o tom sme sa rozprávali s Jánom Pribulom, generálnym sekretárom Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky.

“Situácia na Slovensku sa vyvíja každú chvíľu inak. Na konci minulého roka, respektíve začiatkom tohto roka sme si už pomaly mysleli, že sa blíži koniec čipovej krízy, že sa vo výrobe vozidiel pomaly dostaneme na čísla, na aké sme boli zvyknutí. Naše odhady, ktoré sme prezentovali na tlačovej konferencii v januári, hovorili o tom, že by sme mohli v tomto roku vyrobiť viac ako milión vozidiel. Ale to čo sa udialo, to nik nepredpokladal, takže aj tie dopady sa dajú veľmi ťažko odhadovať, akým spôsobom sa bude poberať nielen slovenská ekonomika, ale aj tá európska. To platí aj pre automobilový priemysel. Mnohé veci nemáme v rukách. To je najmä nákup surovín, akým spôsobom sa budú hľadať náhradní dodávatelia. To si riešia automobilky a ich centrály. Súčasná krízová situácia je neprehľadná a ani krízové manažmenty v jednotlivých automobilkách neboli pripravené na taký rozsah výpadkov,” povedal na úvod Ján Pribula.

 

Generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Ján Pribula. ZDROJ: TASR – Jakub Kotian

Koľko ľudí je aktuálne zamestnaných v slovenskom automobilovom priemysle, vrátane dodávateľov a subdodávateľov?

My máme tieto čísla s ročným posunom, keďže ich získavame so Štatistického úradu a štatistického zisťovania. Môžeme vychádzať iba z týchto údajov, pričom nepracujeme na úrovni jednotnej klasifikácie odvetví ale na báze konkrétnych firiem automobilového priemyslu. Aktuálne máme čísla overené zo Štatistického úradu za rok 2020 a v tom období bolo na Slovensku priamo zamestnaných – dodávatelia aj finalisti – 164 tisíc ľudí. Potom je tu aj indukovaná zamestnanosť, ktorá s automobilkami súvisí. Počet pracovných miest, ktorých tvorbu v roku 2020 ovplyvňoval na Slovensku priamo aj nepriamo automobilový priemysel, bol 245 tisíc.

Je podľa Vás reálne dlhodobé pozastavenie výroby automobilov, respektíve uzavretie niektorých alebo  všetkých výrobných fabrík na Slovensku?

Sami vidíte, že takáto reálna hrozba tu existuje, keďže dochádza k rozsiahlemu výpadku v dodávkach dielov a komponentov. Keď vypadne jeden dodávateľ tak vy neviete auto zmontovať. Napríklad pri kábloch je to zásadné, pretože ak vyrobíte karosériu, pozvárate ju, dáte do lakovne odkiaľ sa dostane na montážnu linku, tak prvé čo urobíte je, že montujete do auta káble. Ale ak ich nemáte, tak nemá žiadny zmysel auto montovať a vyrábať. Keď predtým chýbala elektronika tak sa vozidlo dalo z veľkej časti zmonotovať, potom sa presunulo na dvor a čakalo sa na diely, aby sa dokončilo. Ak vám chýbajú káblové zväzky tak je všetko zbytočné. Je pravda, že nikdy to nie je tak, že jeden diel dodáva iba jeden dodávateľ. Vždy existujú záložné riešenia. Otázkou ale je, nakoľko má záložný dodávateľ vybudované kapacity a ako rýchlo ich vie zaktivovať. No tých výpadkov je stále viac a viac. Predpovedať, kedy budú odstávky a na ako dlho, ktorých spoločností sa to bude týkať, je v súčasnosti priam nemožné. Áno pokiaľ vypadnú zásadné veci ako sú sadze, neón, tak je to väčší problém. Sú to základné suroviny.

 

Automobilky a ich dodávatelia na Slovensku môžu mať u čoskoro veľké problémy. ZDROJ: zapsr.sk

Je vôbec možná výroba automobilov na Slovensku bez dodávok surovín, náhradných dielov, komponentov a súčiastok z Ruska a Ukrajiny?

Závisí od konkrétnej automobilky, ako má a kde rozmiestnenú sieť dodávateľov, ako má vybudované logistické cesty. Ak sa jedná o zásadné diely, ako káblové zväzky, tak bez nich sa vyrábať nedá. Je však potrebné povedať, že určite sa hľadajú alternatívne riešenia. Z hľadiska budúcnosti, cesta ako udržať automobilový priemysel na Slovensku je, aby tu bola lokalizovaná dodávateľská sieť.  V súčasnosti ju máme vybudovanú pre štandardné motory, na ktoré sme boli zvyknutí doteraz. Až 60 % dodávok pre naše automobilky je od dodávateľov zo Slovenska. Ak chceme aby sme mali rovnakú konkurenčnú výhodu aj do budúcnosti, aby sme mali optimálne logistické náklady, tak sa musíme pripraviť na elektromobilitu. Aby sa tu mohli bezemisné automobily vyrábať, je potrebné aby sa na jednej strane transformovali existujúci dodávatelia dielov, alebo aby sem prišli nové investície s technológiami, ktoré sú potrebné pre dodávky do vozidiel na báze alternatívnych pohonov. Je potrebné, aby výroba dielov bola v maximálnej mierte lokalizovaná na Slovensku, čo platí napríklad aj o investíciách do výroby batérií.

Môžeme očakávať radikálny nárast cien pri predaji nových aj ojazdených automobilov na Slovensku?

Všetko je možné. Zdražovanie vozidiel už bolo nastavené aj bez toho, čo sa v súčasnosti deje. Je to spôsobené európskou legislatívou. Do vozidiel sa napríklad montujú rôzne bezpečnostné systémy zvyšujúce aktívnu a pasívnu bezpečnosť, resp. systémy na znižovanie emisií. Zdražovanie sa dalo očakávať aj bez toho, aká situácia nastala. Ceny klasických vozidiel sa približujú cenám vozidiel s alternatívnym pohonom a naopak. Ceny batériových vozidiel sa budú meniť s tým, ako sa bude zvyšovať sériovosť výroby vozidiel a batérií. Ceny bude ovplyvňovať aj rozvoj európskeho priemyslu batérií, využívanie nových princípov a prístup k zdrojom na výrobu batérií tak, aby sme neboli závislí od ázijských krajín. Na trhu je nedostatok vozidiel, je tu veľký prebytok objednávok, ktoré nie sme schopní plniť. Dá sa preto očakávať, že pokiaľ by sa všetko znormalizovalo a všetko by sa rozbehlo naplno, tak všetci budú mať záujem splniť objednávky zákazníkov.

 

Plán obnovy počíta s miliónovými investíciami v oblasti nabíjacích staníc pre elektromobily. ZDROJ: TASR / Radovan Stoklasa

Základnou aj najdiskutovanejšou témou medzi motoristami je cena benzínu a nafty, kde sa hovorí, že do leta by to mohlo byť aj viac ako dve eurá za liter. Aká je podľa vás realita týchto prognóz, respektíve za koľko budeme v lete tankovať benzín či naftu?

Ak si zoberiete balíček „Fit for 55“, ktorý je momentálne v Bruseli prerokovávaný a ktorý je akčným plánom Európskej únie pre dosiahnutie cieľov Zelenej dohody, je tam pripravených niekoľko regulácii zacielených na to, aby motivovali zákazníkov prechádzať na nové alternatívne pohony. Aby štandardné fosílne palivá boli postupne zdražované. Takže už tu je naznačená cesta k zdražovaniu pohonných látok bez toho, aký má vplyv na ich cenu súčasný vývoj na trhu. Fosílne palivá sa budú automaticky zdražovať pre rôzne dane a poplatky za emisné povolenky, aby boli zákazníci motivovaní prechádzať na alternatívne palivá. Každá krajina k elektromobilte pristupuje inak, každá krajina má iné štartovacie podmienky. Musíme hľadať kroky, ako motivovať ľudí k využívaniu alternatívnych pohonov a palív, aby prešli na elektromobilitu. Od rôznych stimulačných mechanizmov, od priamych dotácii, až po daňové a odvodové možnosti, ktoré sa v Európe využívajú. Príkladov v Európe je veľa. Samozrejme dôležitý je aj stav vo výstavbe a dostupnosti infraštruktúry, aby autá mohli byť dobíjateľné a dotankovateľné alternatívnymi palivami. Zákazník nesmie pociťovať diskonfort. Aby nedostatok infraštruktúry a jej rozmiestnenie nedemotivoval zákazníka a ten sa mohol rozhodnúť či chce prejsť od klasických spaľovacích motorov k alternatívnym palivám bez obáv o to, či sa mu počas jeho cesty podarí dobiť alebo dotankovať vozidlo.

Pomohla by Slovensku maďarská cesta a zaregulovanie cien PHM na určitú sumu a obdobie?

Žiadna regulácia nie je dobrá. Čo spravila maďarská cesta? Vždy na to niekto doplatí. Teraz na to doplatili menšie čerpacie stanice. Ak by maďarská vláda regulovala predajné ceny od výrobcov tak by na to doplatili samotní výrobcovia. Nikde nie je žiadna regulácia spravodlivá k nikomu a ničomu. Plošné opatrenia môžu vytvárať diery v rozpočtoch a to môže sekundárne ovplyvňovať kvalitu služieb poskytovaných štátom – vzdelávanie, zdravotníctvo a pod. Mnohé opatrenia naprieč Európou treba preto vnímať veľmi citlivo a vždy v kontexte s krajinou, kde sa uplatňujú. Je treba sa pripraviť na to, že tak, ako je Európa nastavená, nás dostane do situácie, že všetky energie budú postupne zdražované. Pokiaľ samozrejme nebudeme hovoriť o energiách, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov a tie ktoré sú bezemisné.