BRATISLAVA – Koniec nudného Trnavského mýta? To sľubuje investor! Zbúraním starého Istropolisu dostane miesto úplne iný rozmer. Dominantou bude kultúrno-kongresové centrum, v ktorom sa budú diať veci. Čo ale bude s darom až priamo z Kuby? Reč je o mramore, ktorý dnes zdobí súčasnú ikonickú budovu.
Starý Istropolis už čoskoro zmizne. Na jeho mieste vyrastie priestor, ktorý vdýchne Trnavskému mýtu podľa investora opäť život. Súčasťou projektu bude kultúrno-kongresové centrum, hotel, bytové domy, námestia či mestský bulvár.
Netreba však zabúdať na históriu. Súčasný Istropolis alebo pôvodný Dom odborov a techniky je dnes už nespochybniteľným symbolom hlavného mesta. Vznikol v rokoch 1956 – 1981. Autormi projektu boli Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Tí museli v tom období čeliť mnohým nástrahám a politickým tlakom. Návrh dokonca niekoľkokrát prekresľovali. No ako mladí chlapci plní entuziazmu nemali s ničím problém. Dokonca v jednom z rozhovorov pre Hospodárske noviny prezradil Ľubomír Titl niekoľko pikošiek.
Unikát Strednej Európy priamo v Bratislave? Tieto zábery vám vyrazia dych
Mladí a drzí
Počas navrhovania si dovolili byť drzí a navrhli na obloženie sivý carrarský mramor. Ten sa považoval za jeden z najkvalitnejších. Keďže odbory mali v tej dobe financie, nápad im odsúhlasili. Do Carrary vyslali človeka, ten všetko dohodol. Plán im však nevyšiel. ,,Potom sme k tomu sedeli a tu sa jeden z komisie postavil a pýta sa: a kde je započítané clo a dovoz toho kameňa? Tak šéf komisie chytil papiere, hodil ich na stôl a hovorí, tak a nebude nič. Jednoducho bola taká doba,” povedal Titl pre Hospodárske noviny.
Hľadať tak museli inde. Slovenský kameň použiť nechceli, ten by totiž podľa ich slov dlho nevydržal. Prišli tak s ideou priviezť mramor z Kuby. Mnohí sa opäť ozývali kvôli drahému dovozu. V tých časoch sme však vyvážali poľnohospodárske stroje a naspäť už išli len prázdne lode. Tento mramor im tak odsúhlasili. Dokonca sa hovorí, že nám ho ako spriatelenej komunistickej krajine vtedajší kubánsky diktátor Fidel Castro podaroval.
Zatiaľ sa nevie
Keďže Istropolis nahradí nová budova, pýtali sme sa, čo teda bude s mramorom. Ako pre Zoznam.sk povedal CEO spoločnosti Immocap Martina Šramko, mramor plánujú v projekte opätovne využiť. Všetko však bude záležať od jeho stavu. Aktuálne prechádza technickým auditom. ,,Predovšetkým sme seriózny developer, ktorý si uvedomuje uhlíkovú stopu svojich projektov a opätovné využitie akejkoľvek súčasti existujúceho komplexu Domu odborov je pre nás téma. Je to už dnes štandardný postup pri výstavbe, kde sa okrem hodnotnejších prvkov opätovne využíva aj betónový recyklát, hliník, oceľ, železo a iné materiály,” dodal pre Zoznam.sk riaditeľ developmentu spoločnosti Jakub Gossányi. Uviedol, že hodnota mramoru je aktuálne ťažko vyčísliteľná, keďže v súčasnosti nepoznajú jeho stav a tým pádom ani možnosť opätovného využitia.
Stratí vzácnosť?
Hodnotu kubánskeho mramoru si nedovolia komentovať ani odborníci. Hovoria však o inom význame. ,,Predstavte si, že si kúpite rodinný dom z roku 1999. Vo vnútri je všetko obložené mramorom. Pokiaľ sa daný mramor rozhodnete rozobrať, hodnotu už nejakú extrémnu nemá, priam už žiadnu. Hodnotu má práve vtedy, keď je tam. Bavíme sa nielen o finančnej hodnote, ale aj hodnote pocitov a prvotného efektu na pohľad interiéru z mramoru v dome. Predstavte si, ako by ste vnímali budovu Istropolisu, keby je len prejdená bielou omietkou, ako keď je obložená z krásneho prírodného kameňa,” vysvetlil majiteľ kamenárstva Tamás Czuczor.
Ak sa teda rozhodne investor nového Istropolisu mramor opäť použiť, bude už len akousi zaujímavosťou a spomienkou na starú budovu. Kubánsky mramor si totiž prejde recykláciou a týmto procesom zrejme stratí na pôvodnej vzácnosti.
Kultúrno-kongresové centrum
