Ako ďalej hovorí, jeho priatelia dostali strach, že by Jozef mohol zaútočiť aj na nich. „Jeden vyskočil z okna a druhý sa bránil stoličkou. Povedal som, aby sa nebáli, a hodil som dýku do koša. Potom som búchal vedľa na dvere a kričal – asi som zabil Joža. Sadol som si na posteľ a čakal na políciu.“
Na súdnom pojednávaní sudca určil Jozefovi trest 11,5 roka natvrdo. „Po 7 mesiacoch som požiadal o preloženie na Slovensko. Dokopy som bol 3,5 roka v maličkej miestnosti,“ dodal Jozef, ktorého prepustili po 8 rokoch za dobré správanie.
Kultúrny šok
Po prepustení na slobodu ostal Jozef v kultúrnom šoku. „Von som sa dostal v roku 2005. Vtedy už boli mobily. Nevedel som si ani odvážiť banány,“ zaspomínal. „Už som nepil, ale prepadol som gamblerstvu. Každý večer som si prechádzal v hlave zoznam ľudí, ktorých oklamem, aby mi požičali,“ priznal Jozef. „Povedal som si, že to takto nejde. Prihlásil som sa do programu na odvykačku a musel som sa zbaviť aj závislosti od liekov,“ dodal s tým, že nakoniec našiel prácu.