Pritom počet, ktorých má aktuálne Horská záchranná služba k dispozícii nie je veľký na počet oblastí, ktoré má pod kontrolou. „O bezpečnosť v horách sa momentálne stará 147 ľudí na záchranárskej pozícii + 5 osôb je na OSTV, administratívu zastrešuje 26 ľudí. Okrem toho vo verejnom záujme pracuje 18 ľudí. Horská záchranná služba má 6 oblastných stredísk – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský raj. Pričom Stredisko lavínovej prevencie a Školiace stredisko zastrešuje ďalších 15 horských oblasti,” skonštatoval Biskupič.
Porovnávať sa so zahraničím sa slovenskí záchranári môžu iba veľmi ťažko. „S ohľadom na vývoj zásahovosti v jednotlivých horských oblastiach, stúpajúcu úrazovosť v horských oblastiach, pociťujeme nedostatočný počet záchranárov. Táto skutočnosť výraznou mierou prispieva k viacerým problémom. K vysokému počtu nadčasových hodín, k vysokému počtu hodín služobnej pohotovosti, k znižovaniu počtu hodín potrebných na školenia a k úpadku fyzickej a technickej zdatnosti príslušníkov. Keďže Horská záchranná služba ako rozpočtová organizácia má obmedzený rozpočet, môžeme povedať, že aj v technickom vybavení záchranárov sú určité rezervy,“ zdôraznil Biskupič.
Rezervy majú aj turisti. „V niečom sa disciplinovanosť zlepšila. Ľudia viac sledujú stránky Horskej záchrannej služby, aktuálne pokyny. Hľadajú informácie o podmienkach na horách a počasí v období plánovanej turistiky. Stále máme však problém so záchrannými akciami. Ľudia asi v dôsledku nízkej informovanosti nie sú poistení na zásahy Horskej záchrannej služby. Podceňujú hlavne tento fakt pri nenáročnej turistike v nižších a stredných polohách. V podstate by sa dalo zhrnúť turistické správanie do dvoch viet. Tí, ktorí si zvolia za svoj cieľ polohy v pásme lesa, často pristupujú k svojmu výberu ako ku prechádzke. Podcenia obuv, oblečenie, meniace sa podmienky. Tí, čo si zvolia za svoj cieľ polohy nad pásmom lesa, sú už viac poučení,“ vyjadril sa Biskupič